#Slovenské-Národné-Povstanie

         ZOZNAM PRAMEŇOV

PRIMÁRNE PRAMENE:

I          Príloha č. 1: Dobová originálna fotografia dokumentuje slovenských vojakov pri rozdeľovaní proviantu a výzbroje povstalcom. Zdroj: Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici

II         Príloha č. 2: Dobová originálna fotografia dokumentuje ako povstalci stavajú cestné prekážky. Zdroj: Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici

III       Príloha č. 3: Dobová originálna fotografia dokumentuje vyznamenávanie nemeckých vojakov za asistencie prezidenta Tisu. Zdroj: Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici

IV        Svedectvo: Anna Mazúchová, 82 ročná, dôchodkyňa, Hrochoť 

 

SEKUNDÁRNE PRAMENE

BABNIČ, V.: Naše povstanie. 1.vyd. Banská Bystrica: VIDAS, 1999. 133 s. ISBN 80-85306-20-4

BOSÁK, P.: Z bojových operácií na fronte SNP. 1.vyd. Bratislava: Pravda, 1979. 276 s.

ČARNOGURSKÝ, P.: Svedok čias. 1.vyd. Bratislava: USPO, 1997.  258 s. ISBN  978-80-8871-722-5

FREMAL, K.: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945. 1.vyd. Banská Bystrica:  Duma,  2007. 154 s.  ISBN 80-967833-1-9

LACKO, M.: Slovenské národné povstanie 1944. 1.vyd. Bratislava: Slovart, 2008. 223 s. ISBN 978-80-8085-575-8

PLEVZA, V.: Trvalé hodnoty. 1.vyd. 2. zväzok Bratislava:  Pravda, 1976. 359 s.

RABAY, F.-Š.: Encyklopédia Slovenska 1.vyd. 5. zväzok Bratislava: Veda, SAV, 1981. 790 s.

RICHTER, K.: Přes krvavé řeky (Čs. východní odboj bez cenzury a legend.) 1.vyd. Praha: 2003. 320 s. ISBN  80-86289-25-7

TIBENSKÝ, J.: Slovensko Dejiny. 2.vyd. Bratislava: Obzor, 1978.  1010 s.

INTERNET:

UHLÁRIKOVÁ, E.: Blog. http://emiliask.spaces.live.com/blog/cns!A60232E89094986C!138.entry, 01. 02. 2010

OFICIÁLNE STRANY MÚZEA SNP: http://www.muzeumsnp.sk/index.php?a0=historia&a1=domaci_odboj, 01. 01. 2010 http://www.muzeumsnp.sk/index.php?a0=historia&a1=slovenske_nar_povstanie 01.01.2010

 

---

                PRÍLOHY

Príloha č. 1: Fotografia dokumentuje slovenských vojakov pri rozdeľovaní proviantu a výzbroje povstalcom.

Príloha č. 2: Fotografia dokumentuje ako povstalci stavajú cestné prekážky.

Príloha č. 3: Fotografia dokumentuje vyznamenávanie nemeckých vojakov za asistencie prezidenta Tisu.

Príloha č. 4: Prehľad internacionálneho charakteru SNP.

Príloha č. 5: Mapa najdôležitejších pamätníkov SNP.

späť na SNP klikateľný Obsah

späť na Emilia.Dr. Zoznamy

*

#Slovenské-Národné-Povstanie

         3. SITUÁCIA V ODBOJI PRED POVSTANÍM V LETE ROKU 1944

3.1 PARTIZÁNI, POVSTALCI, GERILY

V lete 1944 už situácia na Slovensku dozrievala k výraznejšej forme prejavu proti režimu. Prispievala k tomu nielen samotná aktivizácia odboja ovplyvnená nemeckými porážkami a približovaním sa frontu, ale aj prvé vojenské zásahy spojencov na slovenské územie, najmä bombardovanie rafinérie Apollo a zimného prístavu v Bratislave 16. júna 1944.

Už do leta 1944 sa našli desiatky perzekvovaných osôb, utečencov z koncentračných a zajateckých táborov, vojakov či odporcov režimu, ktorí sa odchádzali skrývať a odbojovo organizovať do hôr. Ale až s pomocou sovietskych organizátorských skupín vysadených ukrajinským partizánskym štábom v Kyjeve v júli a auguste 1944 dochádza k enormnému vzrastu partizánskeho hnutia na Slovensku. Väčšina skupín bola vysadená na strednom Slovensku, ale tiež na východe štátu, kde v tej dobe už existovala početnejšia skupina Čapajeva. Väčšinu členov partizánskych skupín v lete 1944 tvorili sovietski vojaci, ktorí ušli z nemeckého zajatia a dostali sa do slovenských hôr. Pôsobili tu však aj slovenské partizánske skupiny a velitelia. Do konca augusta 1944 sa v slovenských horách nachádzalo už niekoľko tisíc partizánov.

Citát:

„Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať.“

Historik Jozef Jablonecký v diele Povstanie bez legiend[1]

Partizánske hnutie v lete 1944 ovplyvňovalo odboj a prípravy povstania dvoma smermi. Jeho nespornými pozitívami bolo aktivizovanie a radikalizovanie opozičných nálad voči režimu a vyvolanie odbojovej prevratovej psychózy. Na druhej strane sa však pričinením niektorých partizánskych veliteľov stretávame na Slovensku aj s výraznejšími prejavmi hrdelného násilia voči civilnému, predovšetkým nemeckému obyvateľstvu.

Gerilové, podľa novšieho názvu teroristické akcie:

A/ Za najzávažnejší prejav partizánskej svojvôle ešte pred povstaním možno považovať popravy minimálne sto príslušníkov nemeckej menšiny v Sklabini, vykonané poľným tribunálom partizánskej brigády P. A. Velička.

B/ K podobným protinemeckým represiám sa ale nechali pod vplyvom partizánov vyprovokovať aj vojaci martinskej posádky, ktorí pod vedením npor. Cyrila Kuchtu postrieľali pri pokuse o odzbrojenie nemeckú vojenskú a diplomatickú skupinu pplk. Otta.

C/ Od 21. augusta 1944 do vypuknutia povstania partizáni, vedení predovšetkým sovietskymi veliteľmi, pretavili svoj radikalizmus a prílišnú revolučnosť do obsadenia Sklabine, Ružomberka (26. augusta), Liptovského Mikuláša (28. augusta), nepremysleného zatarasenia železničných tunelov v Turci či zatýkania ľudáckych prominentov v Brezne (27. augusta). Všetky tieto aktivity kolidovali zo záujmami SNR a Vojenského ústredia. Ich prvoradým cieľom bolo nerušené dokončenie príprav povstania. Sovietski partizánski velitelia tieto požiadavky  neakceptovali, lebo mali vlastné inštrukcie z Kyjeva pre vyvolanie rozvratu v širšom tyle nemeckej obrany.

3.2 ZAČIATKY KOORDINÁCIE POVSTALECKÝCH OPERÁCIÍ

Od druhej polovice júla 1944 sa stáva prioritnou úlohou SNR a Vojenského ústredia dosiahnutie koordinácie s Červenou armádou. Bez jej pomoci nemalo povstanie nádej na vojenský úspech. Po dvoch zaváhaniach sa napokon 4. augusta 1944 podarilo vyslať na sovietsku stranu lietadlo pilotované mjr. M. Lisickým so zástupcami SNR (vedúci KSS K. Šmidke) a armády (M. Ferjenčík). Lietadlo poskytol minister obrany Ferdinand Čatloš za protihodnotu prísľubu vedenia KSS, že v Moskve predložia jeho prevratový plán (počítal so zachovaním slovenskej samostatnosti) sovietskym predstaviteľom. Do vypuknutia povstania sa však nepodarilo dosiahnuť koordinácie pripravovaného povstania s aktivitami Červenej armády. Sovietske vedenie príliš nedôverovalo stupňu odbojového odhodlania a príprav k prevratu na Slovensku. Sovietske váhanie ovplyvnilo aj nekorešpondovanie povstaleckej akcie s vojenskými a politickými záujmami Sovietskeho zväzu.[2]

Historickou skutočnosťou však zostáva, že na základe partizánskej aktivity v auguste 1944 sa nacistické Nemecko rozhodlo vojensky zasiahnuť na Slovensko. Tým prakticky určilo začiatok SNP.[3]

3.3 ODPOVEĎ ŠTÁTU

Bratislavská vláda, vidiac rozklad svojho mocenského aparátu na väčšine územia Slovenska, vyslala 10. augusta do stredoslovenských hôr trestné výpravy jednotiek slovenskej armády, ktoré namiesto toho, aby bojovali proti partizánom, pridávali sa k nim alebo predstierali bezvýsledné prehľadávanie horského terénu. Minister vnútra a minister obrany nariadili presunúť do Turca na boj proti partizánom viaceré pešie prápory poľnej armády a pohotovostné oddiely žandárstva. Tieto dobre vyzbrojené bojové jednotky sa neskôr významne podieľali na povstaleckej obrane Turca. Ani vyhláška o stannom práve a o treste smrti, ktorú vydalo ministerstvo vnútra 12. augusta, neodvrátila slovenský ľud od revolučnej cesty. Represívne orgány a organizácie tzv. slovenského štátu sa ocitli v kríze a v rozklade. Dr. Tiso z mocenských príčin dal súhlas na príchod nemeckých fašistických vojsk na Slovensko, aby zlikvidovali partizánske hnutie, odzbrojili slovenskú armádu a okupovali zvyšok územia Slovenska, ktorý ešte nebol pod kontrolou nemeckých fašistických vojenských jednotiek.

    

         4. ZAČIATOK A PRVÉ DNI SNP

4.1 ODPOR PROTI PRÍCHODU NEMECKÝCH VOJSK

V utorok 29 augusta 1944 začali prichádzať prvé sledy nemeckých okupačných vojsk na severné Považie, vyčlenené pod velenie Nemeckého generála pri slovenskom MNO v Bratislave, genpor. tankových vojsk dr. von Hubického, ktorý so svojím štábom, sídliacim v Bratislave, riadil operáciu obsadenia západného a stredného Slovenska.[4]

Vojaci a dobrovoľníci žilinskej posádky ich pri Hričove a Brodne privítali paľbou pechotných zbraní. Večer, po získaní presvedčivých dôkazov, že ide o vojenskú okupáciu Slovenska, veliteľ Vojenského ústredia SNR pplk. J. Golian vydal rozkaz všetkým posádkam a útvarom na Slovensku k ozbrojenému odporu. Začalo sa Slovenské národné povstanie.[5]

4.2 BANSKÁ BYSTRICA – CENTRUM ODBOJA ZA OBNOVU BUDÚCEJ ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY

Po zložení prísahy dôstojníkov vernosti ČSR, sa dovtedajšie Vojenské ústredie zmenilo na Veliteľstvo Československej armády na Slovensku.[6] Centrom obnovenej Československej republiky sa stala Banská Bystrica.

Protifašistický prevrat v Banskej Bystrici zabezpečili dôstojníci a vojaci. V spolupráci s V. Šrobárom pripravili prvé výzvy k národu – Proklamáciu vojenského revolučného vedenia a Proklamáciu predsedníctva ústredného výboru.[7]

Proklamácia prvýkrát odznela v banskobystrickom Slobodnom slovenskom vysielači 30. augusta o 11.04 hod. Jej vojenskú časť prečítal pplk. Vesel , politickú časť Ing. Jozef Styk, člen SNR od leta 1944.

Text Proklamácie znel:

„Slovenskí dôstojníci, poddôstojníci a vojaci!

Zradcovská vláda povolala nemecké vojsko, aby potrestala slovenský národ, pretože slovenskí vojaci odmietajú bojovať proti bratskému ruskému národu a ostatným spojeneckým národom.

Títo zradcovia by chceli donútiť slovenského vojaka, aby bojoval proti našim a ruským parašutistom a partizánom, ktorí prišli na Slovensko, aby nám pomáhali brániť našu vlasť a našu slobodu proti germánskym násilníkom, proti lupičom, banditom a vrahom nášho národa a celého slovenského ľudu.

Slovenskí vojaci! Videli ste na vlastné oči tie barbarstvá, vypálené dediny, vraždenie bezbranných detí a žien v Sovietskom zväze a všade tam, kde vkročil surový nemecký vojak.     Zradcovská vláda vyzvala ústami zapredaneckého generála Čatloša slovenského vojaka na túto katovskú prácu proti vlastnému národu.

V zastúpení generála Viesta, veliteľa časti československej brannej moci, vyzývam vás:

Vojaci, postavte sa na odpor nemeckým obsadzovacím jednotkám, bojujte tvrdo a neúprosne proti votrelcom, zachovajte najprísnejšiu kázeň a poslušnosť tým veliteľom, ktorí vás vedú proti Nemcom.

Vyzývam záložníkov vojakov, aby sa okamžite hlásili v najbližších kasárňach. Súčasne vyzývam príslušníkov četníctva, polície a finančnej stráže, aby sa všetci okamžite pripojili k obrane vlasti.

V tomto hrdinskom boji za vlasť a za slobodu štátu podporujú vás mohutné a na všetkých frontoch víťaziace spojenecké armády. Deň čo deň prichádzajú k vám na pomoc hrdinské zväzy spojeneckých lietadiel, a najmä sovietskych parašutistov. Naše skoré víťazstvo je zabezpečené. Je len na nás, vojaci, aby Slovensko bolo pred spustošením a krutým utrpením zachránené.

Vojaci, konajte rýchlo, s najväčšou rozhodnosťou! Slovenskí vojaci, do boja, chrániť domovinu!“

Prečítaním vojenskej časti proklamácie Slobodný slovenský vysielač začal svoju činnosť.[8]

---

[1] LACKO, M.: Slovenské národné povstanie 1944. 1.vyd. Bratislava: Slovart, 2008. s.57. ISBN 978-80-8085-575-8

[2]http://www.muzeumsnp.sk/index.php?a0=historia&a1=domaci_odboj

[3] FREMAL, K..: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945. 1.vyd. Banská Bystrica:  Duma,  2007. s.138. ISBN 80-967833-1-9

[4] BOSÁK, P.: Z bojových operácií na fronte SNP. 1.vyd. Bratislava: Pravda, 1979. s.18.

[5] FREMAL, K..: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945. 1.vyd. Banská Bystrica:  Duma,  2007. s.139. ISBN 80-967833-1-9

[6] LACKO, M.: Slovenské národné povstanie 1944. 1.vyd. Bratislava: Slovart, 2008. s.112. ISBN 978-80-8085-575-8

[7] FREMAL, K..: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945. 1.vyd. Banská Bystrica:  Duma,  2007. s.139. ISBN 80-967833-1-9

[8] BABNIČ, V.: Naše povstanie. 1.vyd. Banská Bystrica: VIDAS, 1999. s.7-8. ISBN 80-85306-20-4 

_____________________________________

 

pokračovanie: 5. VOJENSKÝ VÝVOJ POVSTANIA

späť na SNP klikateľný Obsah

 

späť na Emilia.Dr Zoznamy

*

#Slovenské-Národné-Povstanie

         1. NOVÉ POHĽADY NA ODBOJ

1.1 ROZKOL MEDZI OFICIÁLNOU POLITIKOU A OBČIANSKYM VNÍMANÍM

Vnímanie občanov Slovenska vyhlásenia autonómie  06. októbra 1938 a samostatného slovenského štátu 14. marca 1939  bolo zatienené strachom z vojny. Už vtedy mali niektorí z občanov dôvody k nesúhlasu. Vytváranie systému jedinej politickej strany, zastavenie činnosti a rozpustenie všetkých predmníchovských politických strán, zákaz ich tlače, rozpustenie spolkov, zväzov, organizácií, vytváranie jednotných kresťanských odborov,  jednotnej organizácie mládeže Hlinkovej mládeže (ďalej len HM), existencia polovojenských formácií Hlinkoveh gardy (HG) a jej výčiny, silná protičeská a protižidovská kampaň, orientácia na fašistické štáty,  politická, vojenská a hospodárska závislosť od hitlerovského Nemecka a podobne. To všetko znepokojovalo slovenských občanov iného politického zmýšľania, presvedčenia a iných názorov na ďalší vývoj Slovenska. Nemohli sa s tým zmieriť ľudia s československou štátnou koncepciou, všeslovansky orientovaní jednotlivci, demokraticky a protitotalitne mysliaci občania.

1.2  FORMOVANIE NÁZOROV

Živnou pôdou pre opozíciu a odboj proti novým pomerom na Slovensku boli rôzne názorové prúdy v slovenskej spoločnosti, najmä u funkcionárov a členov bývalých politických strán – komunistickej, sociálnodemokratickej, agrárnej, národnej. Okrem nich do opozície a odboja sa postupne zapájali aj členovia rozpustených spolkov a organizácií ako napríklad Sokoli, skauti, legionári. Evanjelická cirkev na Slovensku sa nezmierila s ľudáckym režimom. Bola proti politickému zneužívaniu katolicizmu. Evanjelici boli svojou minulosťou primknutí k myšlienke československej vzájomnosti a štátnosti. Pri rôznych príležitostiach dávali najavo svoje výhrady k novým pomerom na Slovensku. Hromadne sa zapojili do odboja a potom do Slovenského národného povstania.[1]

1.3 PREDZVESŤ POVSTANIA

Určitá časť národa a slovenskej spoločnosti pochopila v roku 1943, ale najmä v roku 1944, že Nemecko vojnu prehralo a že s jeho pádom zanikne aj Slovenská republika. Pre odboj a prípravy ozbrojeného vystúpenia sa vytvorila priaznivá atmosféra. Protinacistické a protiľudácke postoje sa v tomto období stali všeobecným javom. Mnohí štátny zamestnanci, príslušníci polície, žandárstva a armády hľadali spojenie s odbojom. Iní sa sťahovali z verejného života, mnohí pasívne vyčkávali ako sa vyvinie situácia. Začal sa rozklad štátnej moci, správy, mocenských štruktúr a legislatívy. Časť predstaviteľov režimu a moci dospela do štádia rôznych foriem a stupňa alibizmu. Je logické, že od roku 1943 mnohí slovenskí dôstojníci považovali za svojich najvyšších veliteľov E. Beneša a gen. S. Ingra v Londýne, veď väčšina z nich chcela z pochopiteľných dôvodov slúžiť aj v československej armáde po skončení vojny. Svoje služby chceli ponúknuť aj príslušníci polície, žandárstva, bezpečnostných zložiek, štátni zamestnanci, pracovníci správy, súdnictva, legislatívy, výkonnej a správnej moci. Nasvedčuje tomu rozklad a zlyhanie štátneho aparátu v letných mesiacoch 1944, keď ho režim najviac potreboval. Výkonná a správna moc sa na Slovensku prakticky zrútila, veľká časť armády, žandárstva a štátnych úradníkov sa dali k dispozícii Povstaniu. [2]

---

[1] FREMAL, K..: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945. 1.vyd. Banská Bystrica:  Duma,  2007. s.133. ISBN 80-967833-1-9

[2] FREMAL, K..: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945. 1.vyd. Banská Bystrica:  Duma,  2007. s.135. ISBN 80-967833-1-9

________________________________________________________

 

         2. PLÁNY A PRÍPRAVY NA VOJENSKÝ ODPOR

Citát:

„Po stalingradskej prehre začal životu nás naberať inú podobu, čo bolo vidieť v každom prejave a správaní našich ľudí… 

nová situácia nútila myslieť, pretože bolo zrejmé, že príde k veľkým zmenám…“ 

Pavol Čarnogurský v spomienkovej knihe Svedok čias.[1]

    

Realizácia akéhokoľvek prevratu či povstania bez armády bola len ilúziou, čo si uvedomovali aj opoziční činitelia. Z tohto pohľadu bolo pre úspech akcie podstatné najmä zapojenie generálskeho a dôstojníckeho zboru. O konkrétnych prípravách ozbrojeného vystúpenia možno na Slovensku hovoriť od jari 1944. Odohrávali sa však v zákulisí, boli dobre utajené. Ku cti organizátorov slúžil aj fakt, že ani Nemci, ktorí mali svojich informátorov skoro všade, ich neodhalili. Ani v širších radoch armády o nich pochopiteľne, nemohli vedieť, aj keď niektorí vojaci ich iste tušili či predpokladali. Na jar 1944 bolo zrejmé, že Slovensko  bude skôr či neskôr obsadené sovietskou armádou.  Už v marci 1944 dostali notárske úrady evakuačné inštrukcie týkajúce sa príchodu frontu na naše územie.

Oproti minulému obdobiu došlo k celkovej zmene spoločenskej atmosféry: porážky Nemecka signalizovali blízkosť radikálnych medzinárodných zmien.[2]

2.1 VÝSLEDOK NEDOZRETÉHO POKUSU

Ako prvý na Slovensku prišiel s konkrétnou koncepciou generál Ferdinad Čatloš. Jeho plány sa nielenže začali rozbiehať skôr než plány Goliana a spol., boli aj dôslednejšie a širšie koncipované. V konečnom dôsledku veľkolepejšie, hoci nie reálne. Kľúčovú rolu v prevrate malo zohrať vojsko umiestnené na východnom Slovensku. Politicky sa jeho plán neviazal na londýnsku vládu, ktorú neuznával.[3] Čatloš o prechode uvažoval už v roku 1943 a začiatkom roka 1944 prišiel s konkrétnym návrhom vytvorenia tzv. východoslovenskej armády, čo mal byť jeden z pilierov budúceho prevratu. Tento plán mu onedlho schválila Najvyššia rada obrany štátu a následne i nemecké velenie. Prekrytím severovýchodných hraníc Slovenska domácim vojskom chcel predísť tomu, aby toto územie obsadili nemecké jednotky, na ktoré by nemal žiaden vplyv a ktoré by v Karpatách blokovali prechod Červenej armády.

Dňa 17. mája 1944 vytvorilo ministerstvo národnej obrany v Prešove z Veliteľstva opevňovacích prác Armádne veliteľstvo (Veliteľstvo východoslovenskej armády.) Od mája až do augusta sa z oblasti západného a stredného Slovenska presúvali najlepšie armádne jednotky na východ. V polovici augusta mala podľa oficiálnych štatistík temer 1 000 dôstojníkov, vyše 12 tisíc mužov prezenčnej služby a vyše 16 tisíc záložníkov: spolu s rotmajstrami a poddôstojníkmi viac než 30 tisíc príslušníkov. Do konca mesiaca sa ich počet ešte kontinuálne zvyšoval, takže v momente vypuknutia Povstania sa celkový počet odhaduje na viac než 35 tisíc. Oproti silám nasadeným neskôr v Povstaní bola Čatlošova koncepcia na papieri viac než ambiciózna.[4] Jeho plán vojenského prevratu na Slovensku vošiel do histórie pod názvom „Čatlošovo memorandum“.[5] Keď sa členovia ÚV KSS dozvedeli o podstate Čatlošovho memoranda, zaujali k nemu odmietavé stanovisko, dôvodiac tým, že Čatloš je už veľmi skompromitovaný spoluprácou so slovenskými a nemeckými fašistami, že s ním pre vojenský odboj nerátali a so sovietskymi orgánmi chce prerokovať vlastný politický a vojenský plán povstania. Z politického hľadiska pokladali Čatlošov plán za alibistický pokus zachrániť v novej situácii Tisov režim. Komunisti sa však nechceli vzdať jedinečnej príležitosti využiť Čatlošom pripravené lietadlo na odlet do Sovietskeho zväzu.[6]

2.2 ILEGÁLNE VOJENSKÉ ÚSTREDIE V BANSKEJ BYSTRICI

Na vedúcu osobnosť vojenských príprav na strane domáceho pročeskoslovenského odboja sa postupne vyprofiloval pplk. Ján Golian. Od tohto momentu sa hlavným centrom povstaleckých príprav stala Banská Bystrica, väčšinu nových spolupracovníkov si Golian začal vyberať práve z dôstojníkov v VPV.[7] Na veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici tak popri oficiálnych štruktúrach od 27. apríla 1944 fungovalo aj utajené Vojenské ústredie (tento názov si skupina dala až dodatočne, preto by sa malo správnejšie hovoriť len o tzv. ústredí.) Práve ono sa stalo kľúčovou odbojovou inštitúciou v prípravách ozbrojenej akcie. Len okrajovo to boli zástupcovia ilegálnej SNR, teda inštitúcie, ktorá sa konštituovala, až keď bolo Povstanie v plnom prúde, 1. septembra 1944.[8] Vojenské ústredie počas jarných a letných mesiacov roku 1944 rozpracovalo vojenské prípravy na celonárodné ozbrojené povstanie proti fašizmu a jeho domácim exponentom.

Okrem iného, vybralo a vymedzilo základný operačný priestor povstania v stredoslovenskom horskom regióne:

1/ na severe – pohorím Nízke Tatry

2/ na východe – východnými okrajmi Slovenského Rudohoria,
3/ na juhu – horstvami Poľany a Javoria,

4/ na západe – Kremnickými vrchmi a Veľkou Fatrou. Tento priestor vstúpil do histórie ako operačný trojuholník Brezno – Banská Bystrica – Zvolen s krycím názvom „Zuzana“

Vojenské ústredie ilegálnej SNR vypracovalo a zabezpečovalo vojenský plán povstania v dvoch variantoch bojového vystúpenia slovenských povstalcov v koordinácii so Sovietskou armádou, útočný plán ktorý spočíval v tom že vojaci a dôstojníci slovenskej armády povstanú a udržia čo najväčšie územie proti nemeckým jednotkám. Červená armáda s pomocou dvoch východoslovenských divízií prejde cez karpatské priesmyky a v priebehu niekoľkých dní obsadí celé Slovensko, bez ohľadu na stav príprav, ak nacistické Nemecko prikročí k vojenskému obsadeniu a okupácii Slovenska, slovenské jednotky, partizáni a dobrovoľníci budú brániť oslobodené územie až pokiaľ ich nepriateľ neprinúti ustúpiť do hôr a budú pokračovať v ozbrojenom odpore formou partizánskej vojny.

Tieto plány ako aj iné politické a hospodárske záležitosti pripravovaného celonárodného ozbrojeného povstania prerokovali členovia ilegálnej SNR a Vojenského ústredia na schôdzach v júni 1944 v Bratislave a v júli 1944 v horskej chate pri Čremošnom.[9]

2.3 FINANČNÉ A PROVIANTNÉ PRÍPRAVY POVSTANIA

K hospodárskemu zabezpečeniu predpokladanej povstaleckej štátnej mašinérie bolo potrebných veľké množstvo nielen finančných, ale najmä materiálnych prostriedkov. Najvýznamnejší podiel na ich získaní a lokalizovaní v oblasti predpokladaného povstaleckého zázemia majú najmä guvernér SNB a predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie I. Karvaš a tajomník Ústredne pre hospodárstvo surovinové a priemyselné P. Zaťko. K nim sa pridávali rovnako politicky zmýšľajúci významní hospodárski pracovníci, ktorí neodmietali česko-slovenskú vzájomnosť a zároveň boli negatívne naladení voči kolaborácii s nacistickým Nemeckom (J. Stanek, J. Klinovský, I. Makovický, K. Markovič a iní).

Transfery financií a materiálu na stredné Slovensko v rámci príprav na povstanie sa po prvých leteckých útokoch na Bratislavu v júni 1944 oficiálne zdôvodňovali potrebou ich presunov do bezpečnejšieho zázemia. Takýmto spôsobom sa napr. príkazom I. Karvaša predisponovali do filiálok SNB na budúcom povstaleckom území 3 miliardy slovenských korún, ale tiež sa do bezpečia švajčiarskych bánk dostala aj väčšina slovenského zlatého pokladu. P. Zaťko, okrem redislokácií rôzneho priemyselného tovaru, zabezpečil prostredníctvom riaditeľa Sedliackej banky tiež presun väčšieho množstva liekov a obväzového materiálu do pobočného skladu Mediky na Horehroní. Na návrh I. Karvaša a P. Zaťka Komitét hospodárskych ministrov rozhodol, že v auguste 1944 vydali obyvateľstvu zásoby potravín na tri mesiace dopredu a podobne.[10]

---

[1] ČARNOGURSKÝ, P.: Svedok čias. 1.vyd. Bratislava: USPO, 1997. ISBN  978-80-8871-722-5

[2] LACKO, M.: Slovenské národné povstanie 1944. 1.vyd. Bratislava: Slovart, 2008. s.40. ISBN 978-80-8085-575-8

[3] LACKO, M.: Slovenské národné povstanie 1944. 1.vyd. Bratislava: Slovart, 2008. s.44. ISBN 978-80-8085-575-8

[4] LACKO, M.: Slovenské národné povstanie 1944. 1.vyd. Bratislava: Slovart, 2008. s.45. ISBN 978-80-8085-575-8

[5] FREMAL, K..: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945. 1.vyd. Banská Bystrica:  Duma,  2007. s.137. ISBN 80-967833-1-9

[6] TIBENSKÝ, J.: Slovensko Dejiny. 2.vyd. Bratislava: Obzor, 1978. s.795.

[7] LACKO, M.: Slovenské národné povstanie 1944. 1.vyd. Bratislava: Slovart, 2008. s.47. ISBN 978-80-8085-575-8

[8] LACKO, M.: Slovenské národné povstanie 1944. 1.vyd. Bratislava: Slovart, 2008. s.48. ISBN 978-80-8085-575-8

[9]  FREMAL, K..: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945. 1.vyd. Banská Bystrica:  Duma,  2007. s.137. ISBN 80-967833-1-9

[10]http://www.muzeumsnp.sk/index.php?a0=historia&a1=domaci_odboj 

_______________________________________________________________________

 

pokračovanie klikateľnými kapitolami na Úvodnej strane

pokračovanie: 3. SITUÁCIA V ODBOJI PRED POVSTANÍM V LETE ROKU 1944

klik na Úvodnú stranu SNP

späť na Emilia.Dr Zoznamy

*

#Slovenské-Národné-Povstanie

GYMNÁZIUM MIKULÁŠA KOVÁČA

MLÁDEŽNÍCKA 51, BANSKÁ BYSTRICA

  

DEJEPISNÁ  OLYMPIÁDA – KRAJSKÉ KOLO

2. ročník, školský rok 2009/2010

  

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE,

POKRAČOVANIE NÁRODNEJ A DEMOKRATICKEJ REVOLÚCIE

 NA SLOVENSKU

  

Dátum odovzdania:                         12. 02. 2010

Spracovala:                                      KLAUDIA STYKOVÁ, VII C

Konzultantka:                                  PaedDr. Emília Uhláriková

 

Motto:

1.      Citát komunistického politika o rovnoprávnosti dvoch národov ako o výdobytku získanom bojmi v SNP:

 „Skutočnosť, že máme republiku novú, že máme štát rovnoprávnych Čechov a Slovákov, štát pracujúceho ľudu, republiku, v ktorej pracujúci ľud je pánom osudov svojej krajiny a národ v nerozbornom spojeneckom zväzku s mohutným ZSSR, považujeme za najväčší výdobytok Slovenského národného povstania.“

Klement Gottwald[1]

 

2.      Parafrázovanie súčasnej učiteľky dejepisu:

Prvé československé ozbrojené jednotky s národne uvedomelým duchom legálne vybudoval Syn slovenského národa generál Milan Rastislav Štefánik v roku 1916, vo Francúzsku. Môžeme ich považovať za prvú vojenskú národnú oslobodzovaciu a štátotvornú československú armádu. Vznikla v zahraničí, v jedinom štáte vtedajšej Európy, ktorý mal medzinárodne akceptované právne normy umožňujúce tvorbu cudzineckých légií. Genialita generála Štefánika spočívala vo využití regulárnych medzinárodných právnych noriem k vytvoreniu základných jednotiek československej armády skôr, ako demokratický česko-slovenský štát vznikol (1918). V Štefánikových vojenských jednotkách boli zastúpené mnohé národnosti zo všetkých kútov EÚ. Podstatnú časť tvorili Slováci a Česi preto niesli názov Československé légie. Vládol v nich internacionálny a demokratický duch rovnosti a vzájomnej pomoci.

Pokračovateľom národnooslobodzovacieho hnutia vojenskými prostriedkami na Slovensku bolo SNP  (1944 – 45). Charakter SNP bol podčiarknutý revolučným národnooslobodzovacím a demokratickým duchom. SNP prislúcha atribút internacionalizmu. V bojoch SNP na strane protifašistických a demokratizačných síl boli zastúpené takmer všetky národy EÚ, ale aj iné národy. Internacionalizmus ako charakterová črta nášho národného demokratického cítenia je prítomný v celých dejinách Slovákov kniežaťom Rastislavom počnúc (9. Stor.) a Nežnou revolúciou (1989 – 2009) v súčasnosti končiac.

Emília Uhláriková[2]

---

[1] PLEVZA, V.: Trvalé hodnoty. 1.vyd. 2. zväzok Bratislava:  Pravda, 1976. s.17.

[2] UHLÁRIKOVÁ, E.: Blog. http://emiliask.spaces.live.com/blog/cns!A60232E89094986C!138.entry, 1.2. 2010.

---

         OBSAH:   klikateľné sú názvy hlavných kapitol    &   ÚVOD 

1. NOVÉ POHĽADY NA ODBOJ

1.1  ROZKOL MEDZI OFICIÁLNOU POLITIKOU A OBČIANSKYM VNÍMANÍM

1.2  FORMOVANIE NÁZOROV

1.3  PREDZVESŤ POVSTANIA

---

2. PLÁNY A PRÍPRAVY NA VOJENSKÝ ODPOR

2.1  VÝSLEDOK NEDOZRETÉHO POKUSU

2.2  ILEGÁLNE VOJENSKÉ ÚSTREDIE V BANSKEJ BYSTRICI

2.3  FINANČNÉ A PROVIANTNÉ PRÍPRAVY POVSTANIA

---

3. SITUÁCIA V ODBOJI PRED POVSTANÍM V LETE ROKU 1944

3.1  PARTIZÁNI, POVSTALCI, GERILY

3.2  ZAČIATKY KOORDINÁCIE POVSTALECKÝCH OPERÁCIÍ

3.3  ODPOVEĎ ŠTÁTU

---

4. ZAČIATOK A PRVÉ DNI SNP

4.1  ODPOR PROTI PRÍCHODU NEMECKÝCH VOJSK

4.2  BANSKÁ BYSTRICA – CENTRUM ODBOJA ZA OBNOVU BUDÚCEJ ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY

---

5. VOJENSKÝ VÝVOJ POVSTANIA

5.1  NEPOMER VOJENSKÝCH SÍL

5.2  FÁZY SNP

---

6. SITUÁCIA PO POTLAČENÍ POVSTANIA

6.1  PARTIZÁNSKE BOJE PO POTLAČENÍ POVSTANIA

6.2  GENOCÍDA PÁCHANÁ ZLYHÁVAJÚCIM NEMECKÝM VOJSKOM

---

7. AKO SI NA POVSTANIE SPOMÍNA 82 ROČNÁ DOCHODKYŇA ANNA MAZÚCHOVÁ Z HROCHOTE

---

ZÁVER

---

ZOZNAM PRAMEŇOV  &  PRÍLOHY

---

 ÚVOD

Dôvod, prečo som si vybrala túto tému je prostý. Narodila som sa v Banskej Bystrici, v bývalom centre Slovenského národného povstania.

Spomínam si na obdobie, keď som bola ešte malým dievčatkom a moja stará mama ma počas poobedňajších prechádzok mestom šikovala za ruku. Často sme prechádzali okolo obrovskej budovy, ktorá mi jednostaj pripomínala klobúk statočného Jánošíka. Vždy vo mne prebúdzala dojem tajomna a ako som rástla, rástla so mnou aj zvedavosť toto tajomno preskúmať. Keďže dnes píšem nasledovnú prácu, zrejme mi už vtedy bolo súdené, aby ma moja zvedavosť celkom prerástla, preto ani moje vtedajšie laické, detské otázky už nemohli zostať nezodpovedané. Starká však vedela, že v takom útlom veku ešte nepochopím históriu, ako ju čas písal, rozpovedala mi teda len zjednodušenú verziu, rozmazanú rozprávku, na ktorú keď si dnes spomeniem, vyčarí mi úsmev na perách. Vtedy bolo pre mňa dôležité odhalenie pravého mena tej obrovskej budovy – pamätníka SNP; dnes je pre mňa výhrou poznať jej skutočný príbeh.

Ako žiačka základnej školy som vždy veľmi túžila pamätník navštíviť. Šantiac sa so svojimi spolužiačkami v parku pod ním sme si prikrášľovali historky o statočných partizánoch… a potom som už len vybehla dlhým schodišťom hore k pamätníku, ktorého schody som počítala miliónkrát, a vždy som zabudla koľko ich vlastne bolo.

Jedným z vyšších cieľov prečo písať práve o Slovenskom národnom povstaní bolo aj minuloročné už 65. výročie tejto veľmi významnej udalosti, ktorú si musíme neustále pripomínať.

Musíme si ju pripomínať a vysvetľovať. Priblížiť heroickú históriu Slovenského národného povstania všetkým ktorí poznajú len mediálnu, neúplnú verziu. Mali by sme poznať okolnosti ako povstanie vzplanulo, aby aj tí ktorí povstanie prežili a poznali ho príliš z blízka než by ho dokázali vnímať celé, či už ako priami účastníci alebo ako príbuzní hrdinov, aby všetci mali systematickejší prehľad o čo vlastne išlo.

           

 „Veď ak sa vraciame k obdobiu vojny, robíme tak preto, aby sme sa pokúsili o nej povedať pravdu o minulých desaťročiach sčasti zamlčovanú, sčasti účelovo menenú a sčasti nezistenú – a vzdali zaslúženú poctu hrdinom, ktorí na seba dobrovoľne vzali to nadľudsky ťažké bremeno s rizikom smrti či ujmy na zdraví.“

    Karel Richter[1]

---

[1] RICHTER, K.: Přes krvavé řeky (Čs. východní odboj bez cenzury a legend.) 1.vyd. Praha: 2003. ISBN  80-86289-25-7

__________________________________________________________________________________________________________________

pokračovanie: 1. NOVÉ POHĽADY NA ODBOJ

späť na Emilia.Dr Zoznamy

*

#Slovenské-Národné-Povstanie

klik na: Vlastná práca 

Milá Klaudia,

celý profesorský zbor a všetci žiaci GMK v BB

Ti zo srdca  GRATULUJEME  !!! 

Historiografický komentár  © Emília Uhláriková, PaedDr.:

Žiačka Klaudia Styková z triedy VII.C napísala historicky najlepšiu písomnú prácu o Slovenskom národnom povstaní !

V 2. ročníku DO 2009-2010 v Krajskom kole sa umiestnila na 4. mieste. Z 30 možných bodov za prácu získala 25 a počtom bodov prekonala o 5 bodov žiaka ktorý sa umiestnil na prvom mieste. Celkový súčet bodov (testy z celého učiva SŠ dejepisu) ju posunul až na 4. miesto, pričom obhajobu mala jednu z najlepších. Podľa môjho názoru v DO sú testy z učiva DEJ  kontraproduktívne, lebo ako ukázal výsledok z 2. ročníka KK DO v BB – aj najlepšia (Klaudiina) práca s najlepšou obhajobou môže byť akoby “odsunutá” až na 4. miesto. V tomto zmysle je ministerstvo školstva príliš bigotné, ak žiada, aby žiaci na dejepisných olympiádach dokazovali svoje vedomostri v testoch z celého učiva v predmete DEJ. Podľa môjho názoru by malo stačiť ústne obhájenie práce k tomu, aby žiaci dokázali svoju pripravenosť v danej TÉME – a nie v celom učive!  Hodnotenie DO by sa malo dotýkať len témy v ktorej žiak súťaží.  Dúfajme že túto výtku na adresu MŠ SR si ministerstvo školstva osvojí a budúce olympiády upraví tak, aby hodnotenia testov neznižovali celkové umiestnenie žiaka v DO.

Naša Klaudia dokázala usporiadať tému SNP do stručného a jasného formátu, v akom by SNP mohlo byť prezentované aj v dejepisných učebniciach.

Klaudia vo svojej práci priniesla nové pohľady na tému SNP. Dokázala presne odlíšiť problematiku a zadefinovať jednotlivé zložky SNP tak, že neubrala na význasme ani jednej zložke a podčiarkla slovenský národný charakter SNP.

Presná definícia jednotlivých zložiek SNP chýba v dejepisných učebniciach a chýba aj v historiografii. Klaudiin pokus je úspešný a založil nový trend v chápaní SNP, najmä z pohľadu nových definícií terorizmu. Jej vysvetlenia sú logické a presné. Umožňujú odlišovať charakter SNP ako národnooslobodzovacieho (od-)boja v historiografických ale aj v polititologických kategóriách a zároveň umožňuje aj spätný pohľad podľa súčasných kritérií politologických kategórií ako je napríklad pojem “terorizmus”, “gerilová vojna”.

Zároveň správne podčiarkla, že SNP muselo zákonite “vzplanúť”, objektívne podmienky pre vznik SNP boli prítomné v kompletnej zostave:

1. Ideológia samostatnosti vznikla už v 9. storočí za vlády kniežaťa Rastislava a stále žila v tradícii.

2. Národné uvedomenie udržiavané vďaka národným učencom v tradícii vyvrcholilo vznikom ozbrojených zložiek začiatkom 20.storočia.

3. Vznik Slovenskej republiky podnietil všetky národné vrstvy k úvahám aký by mal byť náš štát a výsledkom bolo spoločenské tlenie v rokoch 1943-44 a nakoniec vzplanutie SNP v r. 1944.

4. Slovenské národné povstanie bolo teritoriálne malým plamienkom v srdci EÚ, ale o to významnejším národným plameňom – horel ako maják živený ideami internacionálneho boja proti fašizmu a ideami národného demokratického cítenia so zámerom vybudovať nový zdravý povojnový štát.

5. Každá zložka SNP priniesla svoje typické ovocie – nie každý čin bol dobrý – a presné rozlíšenie ktorá zložka ako fun govala je preto veľmi dôležité.

Klaudia to dokázala.

Banská Bystrica, utorok 23. 3. 2010, Klaudia Styková: 

Úvodné slovo obhajoby

Vážená pani predsedkyňa komisie, vážení členovia komisie, vážení prítomní

V mojej práci o SNP sa zamýšľam nad otázkou, aký názov by bol najsprávnejší pre historickú udalosť známu ako slovenský odboj proti ideológii fašizmu. Do úvahy pripadajú názvy ako:

–       revolta proti vláde štátu podriadeného zlovôli fašistickej diktatúry

–       vojenský puč a vzbura proti štátnym predstaviteľom spolupracujúcim s fašistickým Nemeckom

–       gerilová vojna proti fašistickej armáde riadená stalinskými gerilami na území Slovenska

–       slovenské interbrigády bojujúce proti fašistickému režimu

Všetky tieto názvy by načrtli iba jednu z mnohých podstát mnohonárodného a ideologicky motivovaného boja v ktorom sa zúčastnili mnohé spoločenské vrstvy – zo začiatku bez koordinácie a bez spoločného postupu. Ruskí geriloví odborníci mali svoje ciele odlišné od našich národných cieľov. Podobne komunistické bunky mali svoj úzky zámer. Vojenské jednotky boli vysoko organizované a najviac účinné zložky povstania. Civilní občania spočiatku nekoordinovane organizovali partizánske oddiely. Všetky zložky odboja boli ozbrojené, ale iba dve zložky mali vojenské označenie: Slovenskí vojaci a ruskí emisári. Ostatní nosili civilný odev a z určitého moderného definovania podľa posledných definícií by bolo možné označenie, že boli teroristi.

Kde je vlastne pravda? Dnešná mládež stavia otázky inak, a poskytnuté odpovede v doterajších učebniciach nie sú dosť vyčerpávajúce a zanechávajú mnoho nezodpovedaných otáznikov. Ja sama som z generácie mladých ktorí majú problém odlíšiť civilných povstalcov od írskych IRA[1] alebo španielskych ETA[2] teroristov. Aj oni strieľajú do uniforiem a do iných civilov bez výstrahy a zo zálohy, podobne ako to robili naši civilne oblečení a po zuby vyzbrojení partizáni.

V mojej práci som sa rozhodla ponechať názov Slovenské národné povstanie ale zároveň podotýkam, že je pokračovaním politického boja za samostatnosť slovenského národa v národnom štáte. Svoje dôvody som zoradila podľa kapitol podľa skúmaných zložiek zúčastnených v národnom odboji.

Som presvedčená, že takéto priblíženie SNP všetkým záujemcom o naše dejiny je objektívnejšie a zároveň moja práca presne dôvodí, prečo SNP nemožno nazvať ani pučom, ani revolúciou, ani vojenskou  vzburou, ani vlasteneckou vojnou, ale  ani teroristickým odbojom. Jednoducho povedané, naše SNP bolo príliš uvedomelé a ideologicky motivované, zároveň vojensky zabezpečené a internacionálne zastúpené mnohými národnosťami, ale zároveň obmedzené na malý priestor nášho malého štátu.  

 _______________________________

[1] Írska Republikánska Armáda – polovojenská zložka írskeho hnutia Sin Fein organizovaného za národné oslobodenie spod britskej nadvlády.

[2] Euzkadi Ta Azkatasuna – baskický teroristický odboj za národnú baskickú samostatnosť.

________________________________________

klik na: Vlastná práca

 

klik na: Hodnotenie práce predsedkyňou poroty KK DO BB 

späť na Emilia.Dr Zoznamy

*