3. SITUÁCIA V ODBOJI PRED POVSTANÍM V LETE ROKU 1944
3.1 PARTIZÁNI, POVSTALCI, GERILY
V lete 1944 už situácia na Slovensku dozrievala k výraznejšej forme prejavu proti režimu. Prispievala k tomu nielen samotná aktivizácia odboja ovplyvnená nemeckými porážkami a približovaním sa frontu, ale aj prvé vojenské zásahy spojencov na slovenské územie, najmä bombardovanie rafinérie Apollo a zimného prístavu v Bratislave 16. júna 1944.
Už do leta 1944 sa našli desiatky perzekvovaných osôb, utečencov z koncentračných a zajateckých táborov, vojakov či odporcov režimu, ktorí sa odchádzali skrývať a odbojovo organizovať do hôr. Ale až s pomocou sovietskych organizátorských skupín vysadených ukrajinským partizánskym štábom v Kyjeve v júli a auguste 1944 dochádza k enormnému vzrastu partizánskeho hnutia na Slovensku. Väčšina skupín bola vysadená na strednom Slovensku, ale tiež na východe štátu, kde v tej dobe už existovala početnejšia skupina Čapajeva. Väčšinu členov partizánskych skupín v lete 1944 tvorili sovietski vojaci, ktorí ušli z nemeckého zajatia a dostali sa do slovenských hôr. Pôsobili tu však aj slovenské partizánske skupiny a velitelia. Do konca augusta 1944 sa v slovenských horách nachádzalo už niekoľko tisíc partizánov.
Citát:
„Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať.“
Historik Jozef Jablonecký v diele Povstanie bez legiend[1]
Partizánske hnutie v lete 1944 ovplyvňovalo odboj a prípravy povstania dvoma smermi. Jeho nespornými pozitívami bolo aktivizovanie a radikalizovanie opozičných nálad voči režimu a vyvolanie odbojovej prevratovej psychózy. Na druhej strane sa však pričinením niektorých partizánskych veliteľov stretávame na Slovensku aj s výraznejšími prejavmi hrdelného násilia voči civilnému, predovšetkým nemeckému obyvateľstvu.
Gerilové, podľa novšieho názvu teroristické akcie:
A/ Za najzávažnejší prejav partizánskej svojvôle ešte pred povstaním možno považovať popravy minimálne sto príslušníkov nemeckej menšiny v Sklabini, vykonané poľným tribunálom partizánskej brigády P. A. Velička.
B/ K podobným protinemeckým represiám sa ale nechali pod vplyvom partizánov vyprovokovať aj vojaci martinskej posádky, ktorí pod vedením npor. Cyrila Kuchtu postrieľali pri pokuse o odzbrojenie nemeckú vojenskú a diplomatickú skupinu pplk. Otta.
C/ Od 21. augusta 1944 do vypuknutia povstania partizáni, vedení predovšetkým sovietskymi veliteľmi, pretavili svoj radikalizmus a prílišnú revolučnosť do obsadenia Sklabine, Ružomberka (26. augusta), Liptovského Mikuláša (28. augusta), nepremysleného zatarasenia železničných tunelov v Turci či zatýkania ľudáckych prominentov v Brezne (27. augusta). Všetky tieto aktivity kolidovali zo záujmami SNR a Vojenského ústredia. Ich prvoradým cieľom bolo nerušené dokončenie príprav povstania. Sovietski partizánski velitelia tieto požiadavky neakceptovali, lebo mali vlastné inštrukcie z Kyjeva pre vyvolanie rozvratu v širšom tyle nemeckej obrany.
3.2 ZAČIATKY KOORDINÁCIE POVSTALECKÝCH OPERÁCIÍ
Od druhej polovice júla 1944 sa stáva prioritnou úlohou SNR a Vojenského ústredia dosiahnutie koordinácie s Červenou armádou. Bez jej pomoci nemalo povstanie nádej na vojenský úspech. Po dvoch zaváhaniach sa napokon 4. augusta 1944 podarilo vyslať na sovietsku stranu lietadlo pilotované mjr. M. Lisickým so zástupcami SNR (vedúci KSS K. Šmidke) a armády (M. Ferjenčík). Lietadlo poskytol minister obrany Ferdinand Čatloš za protihodnotu prísľubu vedenia KSS, že v Moskve predložia jeho prevratový plán (počítal so zachovaním slovenskej samostatnosti) sovietskym predstaviteľom. Do vypuknutia povstania sa však nepodarilo dosiahnuť koordinácie pripravovaného povstania s aktivitami Červenej armády. Sovietske vedenie príliš nedôverovalo stupňu odbojového odhodlania a príprav k prevratu na Slovensku. Sovietske váhanie ovplyvnilo aj nekorešpondovanie povstaleckej akcie s vojenskými a politickými záujmami Sovietskeho zväzu.[2]
Historickou skutočnosťou však zostáva, že na základe partizánskej aktivity v auguste 1944 sa nacistické Nemecko rozhodlo vojensky zasiahnuť na Slovensko. Tým prakticky určilo začiatok SNP.[3]
3.3 ODPOVEĎ ŠTÁTU
Bratislavská vláda, vidiac rozklad svojho mocenského aparátu na väčšine územia Slovenska, vyslala 10. augusta do stredoslovenských hôr trestné výpravy jednotiek slovenskej armády, ktoré namiesto toho, aby bojovali proti partizánom, pridávali sa k nim alebo predstierali bezvýsledné prehľadávanie horského terénu. Minister vnútra a minister obrany nariadili presunúť do Turca na boj proti partizánom viaceré pešie prápory poľnej armády a pohotovostné oddiely žandárstva. Tieto dobre vyzbrojené bojové jednotky sa neskôr významne podieľali na povstaleckej obrane Turca. Ani vyhláška o stannom práve a o treste smrti, ktorú vydalo ministerstvo vnútra 12. augusta, neodvrátila slovenský ľud od revolučnej cesty. Represívne orgány a organizácie tzv. slovenského štátu sa ocitli v kríze a v rozklade. Dr. Tiso z mocenských príčin dal súhlas na príchod nemeckých fašistických vojsk na Slovensko, aby zlikvidovali partizánske hnutie, odzbrojili slovenskú armádu a okupovali zvyšok územia Slovenska, ktorý ešte nebol pod kontrolou nemeckých fašistických vojenských jednotiek.
4. ZAČIATOK A PRVÉ DNI SNP
4.1 ODPOR PROTI PRÍCHODU NEMECKÝCH VOJSK
V utorok 29 augusta 1944 začali prichádzať prvé sledy nemeckých okupačných vojsk na severné Považie, vyčlenené pod velenie Nemeckého generála pri slovenskom MNO v Bratislave, genpor. tankových vojsk dr. von Hubického, ktorý so svojím štábom, sídliacim v Bratislave, riadil operáciu obsadenia západného a stredného Slovenska.[4]
Vojaci a dobrovoľníci žilinskej posádky ich pri Hričove a Brodne privítali paľbou pechotných zbraní. Večer, po získaní presvedčivých dôkazov, že ide o vojenskú okupáciu Slovenska, veliteľ Vojenského ústredia SNR pplk. J. Golian vydal rozkaz všetkým posádkam a útvarom na Slovensku k ozbrojenému odporu. Začalo sa Slovenské národné povstanie.[5]
4.2 BANSKÁ BYSTRICA – CENTRUM ODBOJA ZA OBNOVU BUDÚCEJ ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY
Po zložení prísahy dôstojníkov vernosti ČSR, sa dovtedajšie Vojenské ústredie zmenilo na Veliteľstvo Československej armády na Slovensku.[6] Centrom obnovenej Československej republiky sa stala Banská Bystrica.
Protifašistický prevrat v Banskej Bystrici zabezpečili dôstojníci a vojaci. V spolupráci s V. Šrobárom pripravili prvé výzvy k národu – Proklamáciu vojenského revolučného vedenia a Proklamáciu predsedníctva ústredného výboru.[7]
Proklamácia prvýkrát odznela v banskobystrickom Slobodnom slovenskom vysielači 30. augusta o 11.04 hod. Jej vojenskú časť prečítal pplk. Vesel , politickú časť Ing. Jozef Styk, člen SNR od leta 1944.
Text Proklamácie znel:
„Slovenskí dôstojníci, poddôstojníci a vojaci!
Zradcovská vláda povolala nemecké vojsko, aby potrestala slovenský národ, pretože slovenskí vojaci odmietajú bojovať proti bratskému ruskému národu a ostatným spojeneckým národom.
Títo zradcovia by chceli donútiť slovenského vojaka, aby bojoval proti našim a ruským parašutistom a partizánom, ktorí prišli na Slovensko, aby nám pomáhali brániť našu vlasť a našu slobodu proti germánskym násilníkom, proti lupičom, banditom a vrahom nášho národa a celého slovenského ľudu.
Slovenskí vojaci! Videli ste na vlastné oči tie barbarstvá, vypálené dediny, vraždenie bezbranných detí a žien v Sovietskom zväze a všade tam, kde vkročil surový nemecký vojak. Zradcovská vláda vyzvala ústami zapredaneckého generála Čatloša slovenského vojaka na túto katovskú prácu proti vlastnému národu.
V zastúpení generála Viesta, veliteľa časti československej brannej moci, vyzývam vás:
Vojaci, postavte sa na odpor nemeckým obsadzovacím jednotkám, bojujte tvrdo a neúprosne proti votrelcom, zachovajte najprísnejšiu kázeň a poslušnosť tým veliteľom, ktorí vás vedú proti Nemcom.
Vyzývam záložníkov vojakov, aby sa okamžite hlásili v najbližších kasárňach. Súčasne vyzývam príslušníkov četníctva, polície a finančnej stráže, aby sa všetci okamžite pripojili k obrane vlasti.
V tomto hrdinskom boji za vlasť a za slobodu štátu podporujú vás mohutné a na všetkých frontoch víťaziace spojenecké armády. Deň čo deň prichádzajú k vám na pomoc hrdinské zväzy spojeneckých lietadiel, a najmä sovietskych parašutistov. Naše skoré víťazstvo je zabezpečené. Je len na nás, vojaci, aby Slovensko bolo pred spustošením a krutým utrpením zachránené.
Vojaci, konajte rýchlo, s najväčšou rozhodnosťou! Slovenskí vojaci, do boja, chrániť domovinu!“
Prečítaním vojenskej časti proklamácie Slobodný slovenský vysielač začal svoju činnosť.[8]
[1] LACKO, M.: Slovenské národné povstanie 1944. 1.vyd. Bratislava: Slovart, 2008. s.57. ISBN 978-80-8085-575-8
[2]http://www.muzeumsnp.sk/index.php?a0=historia&a1=domaci_odboj
[3] FREMAL, K..: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945. 1.vyd. Banská Bystrica: Duma, 2007. s.138. ISBN 80-967833-1-9
[4] BOSÁK, P.: Z bojových operácií na fronte SNP. 1.vyd. Bratislava: Pravda, 1979. s.18.
[5] FREMAL, K..: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945. 1.vyd. Banská Bystrica: Duma, 2007. s.139. ISBN 80-967833-1-9
[6] LACKO, M.: Slovenské národné povstanie 1944. 1.vyd. Bratislava: Slovart, 2008. s.112. ISBN 978-80-8085-575-8
[7] FREMAL, K..: Dejiny Slovenska v rokoch 1914-1945. 1.vyd. Banská Bystrica: Duma, 2007. s.139. ISBN 80-967833-1-9
[8] BABNIČ, V.: Naše povstanie. 1.vyd. Banská Bystrica: VIDAS, 1999. s.7-8. ISBN 80-85306-20-4
_____________________________________
pokračovanie: 5. VOJENSKÝ VÝVOJ POVSTANIA
späť na SNP klikateľný Obsah
späť na Emilia.Dr Zoznamy
*
PaedDr. Emília Uhláriková 