Titul: ŠPANIA DOLINA, historicko-poznávacia MALÁ EXKURZIA
© Emília UHLÁRIKOVÁ, PaedDr., Critical Historian
Výstup: 27. 06. 2017.
Zdroj: 1. TIBENSKÝ, J. a kolektív: Slovensko, Dejiny. Vydanie 2. doplnené, vydal Obzor, Bratislava, 1978.
- iné: internet a miestne bulletiny.
Moja dobrá rada:
Poznaj svoju históriu, hovor o nej, nech všetci vedia: TY VIEŠ KTO SI.
Miesto: Slovenská republika. Banská Bystrica. Špaňodolinský banský revír.
ŠPANIA DOLINA sa nachádza cca 14 km severne od centra Banskej Bystrice, v západnej časti Starohorských vrchov. Obcou preteká Banský potok, a vlieva sa do potoka Bystrica. Južne od Španej Doliny sa vypína vrch Panský diel s rekreačným strediskom Šachtičky.
História našich predkov od eneolitu:
skratky: st. = storočie(a); nl = nášho letopočtu; pnl = pred naším letopočtom; r. = rok(u)
Špania Dolina bola pre svoje náleziská medenej rudy, obsahujúcej veľa striebra, v minulosti preslávená po celej Európe a v Malej Ázii. Eneolitické medené artefakty, šperky a nádoby vyrobené zo „špaňodolinskej striebornej medi“. Metalurgickou analýzou – zisteným charakteristickým pomerom %Ag : %Cu – sú potvrdené špaňodolinské artefakty, nájdené v dnešnom Španielsku, Francúzsku, a prekvapivo aj v Ázii, Turecku, v okolí mesta Boghazköy, archeologická oblasť Chatuššaš. Naozaj veľmi starý a presný dôkaz priemyselnej a obchodnej činnosti našich staroslovanských predkov. Fakty by sme mali hrdo prijať a vedome ohlasovať. Lebo ako vždy a znova hovorím: My sme tu žili od počiatku, hlbšie v minulosti a dlhšie než si mnohí „historici“ dokážu predstaviť. Preto sme tu stále, a preto sú Európa (80 %) a západná Ázia osídlené našimi kmeňmi – Slovanmi.
Archeologické nálezy potvrdzujú dobývanie medenej rudy už v eneolite, v 17. st. pnl.
KAMENNÉ MLATY NA LÁMANIE, DRVENIE MEDENEJ RUDY SÚ Z obdobia ENEOLITU. POTVRDZUJÚ VYSPELÚ STAROSLOVANSKÚ CIVILIZÁCIU NA NAŠOM ÚZEMÍ, Špania Dolina, Piesky. V knihe SLOVENSKO – Dejiny (zdroj 1.), je na str. 53 pod fotografiami kamenných mlatov chybný časový údaj („staršia doba bronzová“). V skutočnosti sú tieto mlaty vyrobené typickou štiepacou technikou – a to je obdobie eneolitu a staršie (obrázky sú skenované, e-upravené podľa zdroja 1.) .
Začiatky, v análoch dokumentovanej, vyspelej stredovekej ťažby datujeme do prelomu 11. a 12. st. nl. Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami: Richtárová, Piesky, Moštenica a Tajov – sa rozvíjali najmä v súvislosti s usídlením banských podnikateľov v centrálnom banskom meste Banská Bystrica.
Iné historické názvy od inostrancov:
Majitelia baní, tzv. waldbürgeri, stavali domy okolo hlavného námestia Banskej Bystrice. Ťažili v oblasti Španej Doliny, a oni určovali názvy v prameňoch a stredovekých análoch. Tam uvedené názvy sú: Montana (1263), Grueb (1458), Herrengrundt (1535), neskôr všeobecne ako Herrengrund. Latinský názov obce bol Vallis Dominorum, maďarsky Úrvölgy.
„Zlaté“ obdobie ťažby:
Je totožné s obdobím fungovania thurzovsko-fuggerovského ťažiarskeho podniku vybudovaného ťažiarom menom Ján Thurzo (1493 – 1546). Začal na Španej Doline už v r. 1494 hĺbiť šachtu nového typu – hlavnú ako Dolná, alebo Ferdinandova šachta, dosiahla hĺbku 250 m. Touto šachtou sa odvodňoval celý špaňodolinský revír. Po vyčerpaní ložísk strieborno-medenej rudy na Starých Horách okolo roku 1546, sa ťažba a spracovanie rudy presunuli najmä do Španej Doliny. Na prelome 16. a 17. storočia, z viacerých dôvodov, začala rentabilita ťažby klesať.
Technika vodných náhonov:
V 17. a 18. stor. sa začali v Španej Doline hĺbiť ďalšie nové štôlne a šachty: šachta Mária, šachta Maximilián, a najhlbšia šachta Ludovika (do hĺbky 440 metrov). Konské gáple na pohon banských ťažných strojov začali nahrádzať vodné kolesá poháňané vodou z unikátneho banského vodovodu. K šachtám v Španej Doline privádzal vodu približne 36 km dlhý systém zberných, náhonových a spojovacích jarkov. Začiatok vodovodu bol až pod Prašivou v Nízkych Tatrách. Vodovod sa začal budovať v 15. st. a bol funkčný do začiatku 20. st.
Súmrak špaňodolinského revíru:
Koncom 17. st. pracovalo v Španej Doline už len 800 robotníkov. V druhej polovici 18. st. boli rudné ložiská z väčšej časti vyčerpané, ale ťažba pokračovala ešte aj v 19. st. Bane boli napokon zatvorené v r. 1888.
Dozvuky slávnej ťažby:
V r. 1957 sa začalo s výstavbou úpravne rúd, dokončená bola a otvorená v r. 1964. Získavala sa v nej meď zo starého haldového materiálu. Materiál na spracovanie sa dovážal aj z neďalekej lokality Piesky, a to tunelom, ktorý bol prerazený v r. 1961.
Súčasnosť, práca a miestna kultúra:
Miestne obyvateľstvo, potomkovia slobodoných banských robotníkov, si začali privyrábať ťažbou a spracovaním dreva. Ženy pokračujú v tradičných ženských umeleckovýrobných zvykoch, paličkovaním povestných špaňodolinských čipiek, a v r. 1883 otvorili povestnú školu paličkovania.
Špaňodolinská lokalita je známa množstvom, 85, zachovalých kultúrnych pamiatok z obdobia rozkvetu banskej činnosti. Časť z nich je reštaurovaná a verejne prístupná. Vďaka tomu sa obec dostala do zoznamu pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry v r. 1979.
Pamätihodnosti:
Kostol Premenenia Pána – dominanta obce – je areál pôvodne románskej stavby katolíckeho kostola, vysväteného v r. 1254. R. 1593 bol prestavaný a rozšírený v gotickom slohu. V r. 1723 a 1820 – 1824 bol opäť upravovaný. V interiéri kostola sa zachovali výmaľby od J. Hanulu, zariadenie zo 17. až 18. st., organ z polovice 18. st. od banskobystrického organára majstra Podkonického. V južnej kaplnke portál s datovaním od r. 1593. Hlavný oltár je barokový z r. 1720 – 1730 – polychromatická drevorezba. Kostol stojí na prirodzenej vyvýšenine nad námestím, od ktorého vedie ku kostolu kryté drevené schodisko so šindľovou strieškou a 162 schodmi.
Fara – v areáli kostola je bývalá rímskokatolícka fara, pôvodne renesančná, z polovice 17. st., na fasáde s fragmentárne zachovanou renesančnou sgrafitovou výzdobou, ukrytou pod omietkou.
Bašta – vo východnej časti areálu kostola je situovaný pôvodný fortifikačný objekt – bašta, nazývaná aj „Turecká“, myslelo sa tým hlavne jej významové určenie: protiturecká. Objekt bol postavený v r. 1644. Pôvodne bolo prízemie bašty využívané ako sklad bojovej techniky a munície, neskôr aj rozličného banského materiálu. Z pôvodného zastrešenia sa zachoval krov z červeného smreka. Zaujímavosťou bašty sú slnečné hodiny umiestnené na zošikmenej juhovýchodnej fasáde objektu.
Klopačka – banícka strážnica – klopačka bola sídlom banského inšpektora. Boli tu tiež izby banských dozorcov, a miestnosť, kde sa zhotovovali banské mapy. Vo vežičke bolo situované klopacie zariadenie – klopaním zvolávali baníkov do šachty. Klopačka svojmu účelu prestala slúžiť okolo r. 1910. V r. 1998 bola budova klopačky obnovená a stala sa dôležitým prvkom rozvoja cestovného ruchu v obci. V objekte je reštaurácia, na poschodí a v podkroví ubytovanie penziónového typu, na poschodí je menšia múzejná expozícia.
Ľudové stavby – väčšinu pamiatkových objektov obce reprezentujú banícke ľudové domy s hospodárskymi objektami, väčšinou so zrubovou konštrukciou, alebo murované z kameňa, prípadne kombinované z obidvoch materiálov. Kamenné i zrubové steny sú omazané hlinou a vybielené vápennou farbou. Neomietnuté sú niektoré hospodárske objekty. Domy sú stavané pozdĺž vrstevníc, pozdĺžnou stenou orientované do svahu, od ktorého sú oddelené kamennou murovanou stenou a miestnosťou nazývanou „medzierka“. Medzierka chránila zrubové steny domu pred vlhkosťou zo svahu. Využívala sa aj ako skladovací priestor. Strechy domov sú sedlové, s dreveným doskovým štítom, zriedkavo s dreveným šindľom, lomeným ostreším s dreveným šindľom. Domy sú zväčša prízemné, ale aj poschodové s obytnými miestnosťami v oboch podlažiach. Pôdorysné členenie prízemných domov vychádzalo z trojpriestorového domu: izba, pitvor, komora. V pitvore bol v zadnej časti situovaný otvorený komín, tzv. koch a komora. Základný trojdielny typ domu sa ďalej rozvíjal, najčastejšie do šírky, pripojením ďalšieho priestoru pod štít, napríklad komory, alebo maštale. Vykuroval sa pecou v izbe. Jedlo sa pripravovalo na otvorenom ohnisku pod „kochom“ v pitvore. Z hospodárskych objektov sa v obci zachovali pôvodne stavby maštalí a drevární. Stáli samostatne v blízkosti obytného domu.
Štôlne – v katastrálnom území obce sa zachovalo niekoľko pamiatok dokumentujúcich banícku činnosť v obci. Väčšina stavieb bola donedávna v nevyhovujúcom stave, no vďaka projektom a dotáciám EÚ boli zrekonštruované a doplnené informačnými tabuľami – spolutvoria atrakcie obce. V obci sa zachovali povrchové štôlne, ktoré sú dnes pokryté krovinatým porastom. Najvýznamnejšiu skupinu baníckych pamiatok predstavujú šachty v minulosti zabezpečujúce dopravu rudy i baníkov, často i vetranie a odvodňovanie baní. Najstaršou špaňodolinskou šachtou je šachta Ferdinand (1494), a najmladšou je šachta Ludovika (1812).
Banícky orloj – je najnovšou a veľmi vyhľadávanou atrakciou v dedine. Pohyblivá skulptúra podfarbená zvukom je ukážkou baníckej práce v dávnych časoch. Nad fárajúcimi špaňodolinskými baníkmi bdel a dodnes bdie ich patrón a ochranca svätý Klement, a samotný zvuk baníckeho klopadla sprítomňuje súčasníkom kedysi každodennú zvukovú kulisu doliny. Banícky orloj bol posvätený a slávnostne uvedený do života 21.11.2004. Vznikol na podnet MONTANA, spol. s.r.o.
Haldy – do súčasnosti pretrvali nad obcou, sú to haldy sutín. Aj napriek úsiliu nepodarilo sa ich zalesniť. Obec mieni zachovať haldy ako technickú pamiatku spolu so zachovanými šachtami sprístupnenými pre turistov iba so sprievodcami. Haldy sú dokladom intenzívnej ťažby, ich vek a meno sa zhoduje s obdobím ťažby v šachte, boli zriaďované v blízkosti šácht. Halda Maximilián tvorí charakteristickú panorámu obce.
Malý banský okruh – bol otvorený dňa 8.10. 2005, spája a označuje najvýznamnejšie historické pamiatky banských činností obce Špania Dolina. Okruh má v súčasnosti 7 zastavení, na každom zastavení sa nachádza informačná tabuľa aj s nákresom.
_ KONIEC _
PaedDr. Emília Uhláriková 